Trenčianska Teplá
Trenčianska Teplá sa nachádza v juhovýchodnej časti Ilavskej kotliny a zaberá viac ako 1 500 ha. Jej súčasťou sú miestne časti Dobrá a Príles. Vynikajúca poloha ju predurčila stať sa významným železničným uzlom.
Počiatky osídlenia obce siahajú do dávnej minulosti, o čom svedčia mnohé zaujímavé historické predmety objavené pri stavbách domov, uložené v trenčianskom múzeu. Z písomných prameňov je zachovaná prvá zmienka z roku 1355 o osade Teplá ležiacej na kráľovskej ceste od Trenčína po Žilinu, v blízkosti termálnych prameňov, ktoré ohrievali vodu v pritekajúcom potoku – preto bol pomenovaný Teplička.
Trenčianska Teplá od svojho vzniku patrila hradnému panstvu Trenčín. Ako poddanská obec prežila boje kráľovských, bratríckych i tureckých vojsk. V minulosti bolo veľa sporov o chotárne či urbárske hranice.
V osemdesiatych rokoch 19. storočia bola vybudovaná Považská železnica. Trenčianska Teplá bola však dôležitá aj ako dopravné spojenie s významným kúpeľným miestom – Trenčianskymi Teplicami. Teplá sa na prelome 19. a 20. storočia stala významnou i z hľadiska priemyslu. V rokoch 1900 – 1901 tu bol postavený cukrovar, ktorý počas svojej existencie prešiel rôznymi organizačnými zmenami, no slúži dodnes.
Trenčianska Teplá je významnou národopisnou lokalitou. Typické pestrofarebné vyšívané teplanské kroje sa radia k tým najkrajším na Slovensku. Obdivovať ich možno na členoch folklórneho speváckeho súboru Teplanka, ktorý má v repertoári originálne ľudové piesne tejto lokality alebo dychovej hudbe Dobranka. V obci ešte stále žijú výšivkárky, pokračujúce v tradičnom remesle.
Fara v obci sa spomína už v roku 1507. Dnešný barokový Kostol sv. Matúša je dominantou obce. Bol postavený v roku 1733 na starších základoch.
K obci patria i významné osobnosti ako náboženskí spisovatelia Štefan Dubnický a Juraj Láni, cirkevný hodnostár František Xaver Hábel, maliari Ján Šándora, František Viktor Podolay a Štefan Straka, náboženský historik Ján Rekem, pedagóg Alojz Chobotický a ďalší.
V obci žije v súčasnosti asi 4 000 obyvateľov.
Miestna časť Dobrá
Dobrá bola v roku 1971 pričlenená k Trenčianskej Teplej, dovtedy bola samostatnou obcou. Prvá zmienku o obci je z roku 1113. V stredoveku bola zemanskou obcou. Na starobylosť obce dnes poukazuje kostol so zvonicou zo 14. storočia.
V roku 1997 tu bola dostavaná prvá výrobná hala spoločnosti LEONI SLOWAKIA, ktorá dnes zamestnáva okolo 600 pracovníkov.
Miestna časť Príles
Príles, podobne ako Dobrá, bol zemanskou obcou. Od roku 1913 je Príles súčasťou Trenčianskej Teplej. Najstaršia písomná zmienka o Prílese ako obci je z roku 1351. Zo sakrálnych stavieb sa v Prílese zachovala zvonica so zvonom z roku 1660.